Jan 1,16.17 – „A z jeho plnosti sme my všetci vzali (prijali – SEP), a to milosť za milosť. Lebo zákon je daný skrze Mojžiša; milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista.“ (Roh)

 

1. Keď dostaneme niečo – nejaký tovar alebo službu – za niečo (nie za peniaze) hovorí sa tomu ľudovo výmenný obchod. Platí takýto výmenný obchod aj v duchovnej oblasti, tak ako o tom píše ap. Ján?

Jan 1,16.17 – „A z jeho plnosti sme my všetci vzali (prijali – SEP), a to milosť za milosť.

Keďže milosť dostávame od Pána Boha zadarmo. Myšlienka „milosť za milosť“ v zmysle dar za dar znie nebiblicky; Božia milosť by sa tým pádom stala predmetom výmeny, obchodu a už by vôbec nebola zadarmo, ako je to uvedené na mnohých miestach v Biblii; napr. Zj. 22,17 – „Kto chce, nech si naberie zadarmo vodu života!“

 

2. To správne, teda biblické vysvetlenie musíme hľadať v Písme na obdobných výrazoch, ktoré sú jasne a zrozumiteľne podané.

2a) Ap. Ján vo svojom liste píše (1 Ján 4,19) „My milujeme, lebo on nás miloval ako prvý“. Keď niekto prejavuje milosrdenstvo a ochotu odpúšťať, nerobí tak z vlastnej vôle, ale pod vplyvom Božieho Ducha, ktorý ho oslovuje. Pretože ľudské srdce je od prirodzenosti chladné, tvrdé a neláskavé – (Jer.17,9.) „Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je – kto sa v ňom vyzná?“

 

E. G. Whitová ide na koreň veci. V knihe Myšlienky z hory blahoslavenstva (MB) (28-31) píše „Zdrojom všetkého milosrdenstva je Boh. Jeho meno je „…Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech…“ (Ex. 34,6-7). Nezaobchádza s nami podľa toho, ako si zaslúžime. Nepýta sa, či sme hodní jeho lásky, ale zahŕňa nás bohatstvom svojho zľutovania, aby sme sa jej stali hodnými. Nie je pomstivý. Nechce trestať, ale zachraňovať. Aj prejavy prísnosti v jeho opatreniach slúžia na záchranu hriešnikov“.

Prvotným zdrojom milosrdenstva vo vesmíre je Boh.

 

2b) Ako sa „obyčajný hriešnik“ stáva milosrdným teda znovuzrodeným hriešnikom? Ap. Pavol v liste Fil 4,19 píše „Môj Boh vám dá všetko, čo potrebujete, podľa svojho bohatstva v sláve skrze Krista Ježiša“.

E.G. Whitová v knihe MB hovorí to isté slovami „Kto odovzdáva svoj život Bohu, aby mohol slúžiť jeho deťom, spája sa s Vládcom všetkých zdrojov vo vesmíre. Jeho život je spätý s Bohom zlatou reťazou nezmeniteľných zasľúbení. Boh ho neopustí v súžení ani v nedostatku“.

 

2c) Ako sa prejavuje takýto milosrdný hriešnik – znovuzrodený kresťan v praktickom živote?

Milosrdní sú tí, čo prejavujú súcit s chudobnými, trpiacimi a utláčanými.  Kto žije s Kristom (chodí s Bohom), ten sa snaží naprávať a nie odsudzovať, povzbudzovať nie kritizovať. Kristus prebývajúci v ľudskom srdci je zdrojom dobročinnosti a milosrdenstva.

 

2d) V blahoslavenstvách (Mt. 5,7) sa dočítame, že „Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva“ (SEkP), „Šťastní sú milosrdní, lebo aj Boh bude k nim milosrdný.“(preklad NPK) Po predchádzajúcom vysvetlení to už nevyzerá, ako „výmenný obchod“. Pán Boh ako zdroj milosrdenstva a dobroty robí ako prvý iniciatívny krok k hriešnikovi – ponúka milosť, milosrdenstvo. My ho môžeme prijať alebo odmietnuť.

Keď hriešnik prijíma Božiu ponuku, otvára sa pôsobeniu Ducha Svätého,  stáva sa milosrdným a prejavuje svoje milosrdenstvo navonok vo vzťahu k svojim blížnym. Následne milosrdný kresťan dostáva ďalší prídel milosrdenstva, pokoja a spokojnosti; funguje tu princíp: čo si zasial, to aj zožneš.

 

3. S podobným princípom „niečo za niečo“ sa stretneme aj v modlitbe Otče náš; Mt. 6,9-15 – „Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim!…“ Po skončení modlitby Ježiš dodáva: „Ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj vám odpustí váš nebeský Otec. Ale ak vy neodpustíte ľuďom ich prestúpenia, ani váš nebeský Otec neodpustí vaše poklesky“ 

Máme odpúšťať svojím vinníkom, aby aj nám Pán Boh odpustil? Na prvé počutie to znie ako „výmenný obchod“. No aj v tomto prípade Pán Boh prichádza s ponukou odpustenia ako prvý.

Ef 4,32. „Buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi“, Rim. 5,8 – “Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“

E. G. Whitová (MB 117) píše, že „Božie odpustenie môžeme prijať len vtedy, keď sme sami ochotní odpustiť vinu iným. Boh nás k sebe priťahuje svojou láskou. Len čo sa táto láska dotkne nášho srdca, prebudí v nás lásku k ostatným ľuďom“.

„Kto nie je ochotný odpúšťať, pretrháva jediné spojenie, ktorým môže dostať milosť od Boha. Nesmieme sa nazdávať, že ľuďom, ktorí nám ublížili, sme oprávnení odmietnuť odpustenie, kým sa nám neospravedlnia. Či sa pokoria, vyznajú a prežijú pokánie, to je nepochybne ich vec, my však máme byť milosrdní k všetkým, čo sa voči nám previnili, či svoju vinu uznajú, alebo nie.

 

4. Na základe predchádzajúceho výkladu môžeme interpretovať aj úvodný verš s výrazom „milosť za milosť“.

Jan 1,16. – „A z jeho plnosti sme my všetci vzali, a to milosť za milosť.“

Sám Hospodin sa predstavuje Mojžišovi ako (Ex. 34,6.7) „…Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech…“

Uvedené Božie vlastnosti predstavujú Boží charakter, inak nazvaný aj plnosťou Ježiša Krista. Z jeho plnosti brali najprv tí, čo počas troch rokov boli dennodenne pri prameni života, z ktorého prúdilo svetu všetko požehnanie! Ján hovorí, že všetci sme prijali z Božieho prameňa dar milosti, milosrdenstva, odpustenia, aby sme každý tento dar prezentovali vo svojom živote.

 

5. Príklady z Biblie

Ap. Pavol priznáva, že to čím je a za všetko dobré, čo sa mu v živote podarilo vďačí Božej milosti – mocnému pôsobeniu Ducha Svätého. 1.Kor.15,10 „Ale milosťou Božou som, čo som, a jeho milosť, mne preukázaná nebola nadarmo, ale som hojnejšie pracoval než oni všetci, avšak nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou.“ Ale ap. Pavol nebol jedinou bytosťou na koho pôsobila Božia milosť.

Kráľ Nabuchodonozor v knihe Dan. 4,34 hovorí „Teraz ja, Nebúkadnecar, chválim, vyvyšujem a zvelebujem Kráľa nebies, lebo všetky Jeho skutky sú pravdou a Jeho cesty sú právom, veď môže ponížiť tých, čo chodia v pýche.“

 

Brať z plnosti Ježiša Krista nebolo výsadou len pre spomínané historické postavy, Božích mužov a ženy. Táto prednosť brať z Božieho prameňa dar milosti, milosrdenstva, zhovievavosti, odpúšťania, vernosti je pripravená pre každého z nás, veď  Kristova plnosť je nevyčerpateľná a navyše je ponúkaná zadarmo. Ale nie len to. Ježiš Kristus chce na nás aj naďalej pracovať (ak mu to dovolíme) a posiela nás podľa obdarovania, konať dielo záchrany pre našich blížnych v zmysle v. Jan 20, 21. Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.

 

Záver:

Milosť, odpustenie a zmierenie s Bohom nie je odmenou za naše skutky. Boh nám to nedáva za naše zásluhy, ale ako dar na základe Kristovej dokonalej spravodlivosti. Od samého začiatku našej cesty k Bohu nás musí viesť zásada, že ak prijímame milosť, milosrdenstvo, odpustenie od Boha, musíme ju zjavovať aj iným.