Home » Ranná stráž

Category Archives: Ranná stráž

Predstavenie

 Pred niekoľkými rokmi uvádzala televízia cirkusové predstavenie, ktoré vyvrcholilo drezúrou bengálskych tigrov. Cvičiteľ vošiel do klietky, kde bolo niekoľko tigrov, aby predviedol nacvičené čísla. Dvere za ním sa zamkli. Reflektory boli namierené na klietku, televízne kamery sa pohybovali v blízkosti a obecenstvo napäto sledovalo, ako šikovne cvičiteľ ovláda tigrov, ktorí ho na slovo poslúchali. Uprostred predstavenia sa však stalo to najhoršie, čo sa len mohlo – zhasli sa svetlá! Dvadsať alebo tridsať dlhých strašných sekúnd bol cvičiteľ uväznený s tigrami. V tme tigre videli jeho, ale on nevidel ich. Bič a malá kuchynská stolička by za týchto okolností boli len veľmi biednou ochranou pred týmito šelmami. Ale cvičiteľ prežil – a keď sa svetlá opäť rozsvietili, pokojne dokončil predstavenie.

Po skončení sa ho v interview pýtali, aké pocity sa ho zmocňovali, keď si uvedomoval, že tigre ho vidia, ale on ich nevidí. Priznal, že v prvých sekundách ho od strachu zamrazilo na chrbte, ale vzápätí si uvedomil, že tigre nevedia, že on ich nevidí. Povedal: „Kým sa svetlá rozsvietili, práskal som bičom a prihováral sa im ako zvyčajne, aby nezistili, že ich nevidím tak dobre, ako ony mňa.“

Táto príhoda je živým podobenstvom. V živote každého človeka sú situácie, keď máme strach. Sme akoby „potme v klietke s tigrami“. Niektorí sa musia takmer denne vyrovnávať s vnútornými problémami, ktoré ich môžu aj zničiť. Vtedy musíme pamätať na dve veci:

1) nedať najavo strach a nevzdať sa hneď;
2) aj keď my Ježiša nevidíme, on nás vidí.

 

Zlodej

Zlo nikdy neodplácajte zlom, ale usilujte sa o dobro pre všetkých. Nakoľko to závisí od vás, dobre vychádzajte so všetkými ľuďmi. Nevyrovnávajte si účty sami, moji drahí, ponechajte súd skôr Bohu, lebo v Písme je napísané: Mne patrí pomsta, ja všetkým odplatím, vraví Pán.

Rim 12,17-19

 

Väčšina ľudí potrebuje viac lásky, ako si zaslúži.

Ebner-Eschenbachová

Keď sa evanjelista John Wesley (1703 –1791) raz v noci vrátil domov z bohoslužby, dvere boli otvorené. Zlodej našiel v jeho dome len málo peňazí a nejakú kresťanskú literatúru. Keď chcel rýchlo utiecť, Wesley za ním zakričal: „Stoj! Ešte niečo ti dám!“ Prekvapený zlodej sa zastavil.

„Priateľ môj,“ prihovoril sa mu Wesley, „možno ťa mrzí takýto spôsob života. Ak to tak naozaj je, poviem ti niečo, čo si ľahko zapamätáš: Krv Ježiša Krista ťa očisťuje od každého hriechu!“ Zlodej utiekol a John Wesley sa modlil, aby jeho slová priniesli úžitok.

Uplynulo niekoľko rokov. Wesley práve podával ruky návštevníkom bohoslužby, keď za ním prišiel akýsi neznámy človek. Veľmi sa prekvapil, keď sa dozvedel, že tento muž, teraz veriaci človek a úspešný obchodník, je človek, ktorý ho pred rokmi okradol!

„Som vaším veľkým dlžníkom,“ povedal muž.

„Ach, nie, priateľ môj,“ zvolal Wesley, „ nie mojím, ale Ježišovým, ktorého krv nás očisťuje od každého hriechu!“

Zákon a milosrdenstvo – Božia milosť

2 Krn 30,18-20 – „Pretože väčšina ľudu, mnohí z Efrajimu, Menaššeho, Jisáchára, Zebulúna sa neočistili a jedli paschu, ako nebolo predpísané, modlil sa za nich Chizkija: Dobrotivý Hospodine, odpusť každému kto sa snaží celým srdcom hľadať Hospodina, Boha svojich otcov, i keď bez čistoty požadovanej svätyňou. Hospodin vyslyšal Chizkiju a uzdravil ľud.“

Na úvod dve otázky:

1. Nakoľko bol Mojžišov zákon záväzný pre Izrael?

  1. Urobil z neho, z nejakej jeho časti Pán Boh  nejakú výnimku ???
  2. V 2. Krn 30. kapitole jeuvedený príbeh o jednej udalosti zo života kráľa Chizkiju (Ezechiáša). Chizkija nastupuje na trón po svojom otcovi Achazovi v svojich 25 rokoch. V Písme je o Chizkijovi napísané vysoké hodnotenie „robil presne tak ako jeho otec Dávid“ (2 Krn 29,2).

Kráľ bol celkom oddaný Pánu Bohu a preto sa staral aj o duchovný rast národa. Za svojho panovania urobil významné zmeny v krajine: očistil chrám od pohanských  praktík, obnovil bohoslužbu v chráme, pretože nejakú dobu bol chrám zavretý, odstránil modloslužbu v uliciach Jeruzalemu i v celom kráľovstve.

S reformou začal od prvého mesiaca svojej vlády. Chizkija chcel prekonať starý rozkol medzi severným a južným kráľovstvom a zjednotiť celý Izrael, preto pripravuje spoločnú slávnosť Paschy – aram. (Pesach – hebr. – slávnosť na pamiatku záchrany prvorodených synov v Egypte a vyslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva) a pozýva na slávnosť Izraelitov nie len z Judska, ale i zo severných častí krajiny (príprava na túto slávnosť vyžadovala vnútornú očistu; ak sa slávnosti zúčastnili aj cudzinci museli byť obrezaní v zmysle Mojžišovho zákona  – Ex 12,43-49).

Kráľ chcel, aby slávnosť Paschy, pri ktorej sa Izraeliti schádzali k spoločnej oslave bola pre ľud požehnaním a preto sa ju snaží dôkladne pripraviť, čo mu zabralo viac času ako pôvodne počítal.

2. Posun slávenia Paschy o jeden mesiac

Kráľ Chizkija sa rozhodol, že slávnosť Paschy bude sláviť v druhom mesiaci (v.4) i keď podľa Mojžišovho zákona sa má slávnosť začaťv prvom mesiaci (14-teho Nissana). Bolo možné posunúť tento sviatok o jeden mesiac?

V Mojžišovom zákone je uvedené, že za určitých podmienok je možné slávenie Paschy posunúť o jeden mesiac (Nu 9,10.11) a to v prípade ak je muž rituálne znečistený, alebo je na ďalekej ceste.

V spomínanom prípade bola slávnosť odložená pre nedostatok kňazov a krátkosť času. Je aj tento argument akceptovateľný pre Pána Boha? Ako sa na to Pán Boh pozerá, vyžaduje nekompromisné dodržiavanie zákona alebo má záujem predovšetkým o človeka?

3. Účastníci slávnosti Paschy neboli rituálne čistí

Niektorí muži z Izraela (bývalého severného kráľovstva) prišli do Jeruzalema na slávnosť Paschy a robili pokánie, ale nie všetci boli čistí (rituálne).

Keď Izraeliti, ktorí prišli do Jeruzalema, sa zúčastnili slávnosti Paschy, hoci neboli očistení – kráľ Chizkija ich zato nevykázal zo spoločenstva, ani ich za to nehrešil. Modlil sa za nich k Hospodinovi, aby im odpustil a Pán Boh ho vypočul a odpustil (uzdravil) (2 Krn 30,19-20).

Čo to hovorí o Bohu – ide mu o dodržanie zákona alebo má záujem o záchranu človeka?

Z Božieho pohľadu je záchrana človeka nad zákonom

4. Predĺženie slávnosti nekvasených chlebov o týždeň

Elen G. White v knihe Proroci a králi (180) píše: „Sviatok nekvasených chlebov sa zvyčajne slávil sedem dní. Keďže  tých 7 dní rýchlo ubehlo, ľud sa rozhodol, že ďalších sedem dní venuje na lepšie poznávanie Hospodino-vých ciest (v. 23). Kňazi vyučovali podľa knihy zákona; ľud každodenne prichádzal do chrámu ďakovať Hospodinovi a oslavovať ho.Na konci slávnostného zhromaždenia si prítomní uvedomili, že Boh zázračne obrátil odpadlé Judsko a hroziaci príval modlárstva zastavil.V Jeruzaleme nastala veľká radosť, lebo od čias Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa, nič také v Jeruzaleme nebolo“ (2 Krn 30,26).

Je striktné dodržiavanie zákona – v tomto prípade Mojžišovho – dôležité, alebo je možné aj v tomto prípade akceptovať aj iné – „náhradné riešenie“?

Ide Pánu Bohu o dodržiavanie zákona, alebo mu viac záleží na pohnútkach človeka?

Čo sa vlastne stalo na začiatku vlády kráľa Chizkiju, ktorý bol označovaný ako dobrý judský kráľ?

Urobí resp. akceptuje v krátkom časovom intervale 3 zmeny oproti Mojžišovmu zákonu:

– posunie slávenie sviatku Paschy o 1 mesiac,

– modlí sa za Izraelitov, ktorí sa neočistili podľa Mojžišovho zákona a zúčastnili sa slávnosti Paschy,

– súhlasí s predĺžením slávnosti o jeden týždeň.

Výsledkom týchto „ústupkov“ je, že v Jeruzaleme zavládne veľká radosť a „Potom povstali levítski kňazi a požehnali ľud. Ich hlas bol vyslyšaný a ich modlitba prenikla k Jeho svätému príbytku, k nebesiam“

Toto je dôkazom, že Pán Boh prijal aj takúto interpretáciu zákona.

Z Božieho pohľadu je záchrana človeka nad zákonom

5. Príklad z NZ:

Učeníci idú v sobotu cez obilné pole a keďže boli hladní trhajú klasy a jedia. Keď to farizeji uvidia, hneď to žalujú Ježišovi.

Samotné počínanie učeníkov nebolo v rozpore s Mojžišovým zákonom, len sa nesmelo nič odniesť domov v nádobe alebo vo vreci. Problém bol v tom, že sa to stalo v sobotu. Podľa mienky farizejov samotné trhanie a vymŕvanie klasov bolo prácou (na spôsob žatvy a mlátenia) a teda to bola činnosť v sobotu zakázaná pod prísnym trestom – Ex 31,14.

Pán Ježiš to však vidí aj interpretuje inak. Zastane sa svojich učeníkov a uvádza príklad Dávida, ktorý jedol z posvätných chlebov, ktoré mohli jesť len kňazi a Hospodin ho za to nepotrestal.

Pre Ježiša, ako aj pre Dávida je „záchrana života“ nad zákonom, hoci aj tento zákon vydal sám Hospodin.

Okrem toho učeníci boli v službách Syna človeka, ktorý je Pánom aj nad sobotou (Mk 2,27) – inými slovami:

Službu Bohu treba uprednostniť pred bezduchým napĺňaním zákona

Ježiš varuje farizejov a platí to aj pre nás, aby sme sa slepo nesnažili dodržiavať zákon a pritom sa nám z mysle vytratí skutočný cieľ:

Z Božieho pohľadu je záchrana človeka nad zákonom

6. Aplikácia

O dôležitosti dodržiavania Božieho zákona sa hovorí dosť často. Tu som skôr upozornil na pohnútky človeka, zvlášť vtedy, keď to z pohľadu  druhého vyzerá ako prestúpenie Božieho prikázania.

Aká je reakcia Pána Boha, keď človek neprestupuje Božie prikázanie zo ziskuchtivých pohnútok, ale keď sa snaží o dobro blížneho a dopadne to inak?

Pán Boh je milosrdný ku každému hriešnikovi a dáva mu aj druhú šancu; v praxi to znamená, že:

– prijíma modlitbu kráľa Chizkiju za mužov, ktorí slávili Paschu neočistení,

– akceptuje posun slávnosti Paschy o jeden mesiac, ako aj slávenie slávnosti nekvasených chlebov o týždeň dlhšie,

– nevyčíta učeníkom ich vymieľanie obilia v sobotu, dokonca uznáva aj oprávnenosť jedenia posvätných chlebov Dávidom a jeho družinou,

– hovorí, že v sobotu je možné dobre robiť zvlášť ak sa to týka záchrany človeka.

Záver:

Čo nám to hovorí o Pánu Bohu?

Ježiš počas celého života robil tak, aby nielen neporušil zákon, ale aby ukázal na niečo ešte závažnejšie a tým je naplnenie zákona. To je v Písme vyjadrené slovami (Mt 12,7) – „Milosrdenstvo chcem a nie obete.“

Pán Ježiš nám svojím životom ukázal ako naplnením zákona osláviť Boha a zároveň sa zúčastňovať na diele záchrany človeka.